Môj pán božský sa mi priplietol do života úplnou náhodou. Takou fajn priteplenou náhodou. Zoznámil nás náš spoločný kamarát Peter, ktorý bol gay. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si zo začiatku nerobil na Pepu zálusk on sám. Nedivím sa mu, bol to chrumkavý namakaný boreček. A to má Peťo rád, veľmi rád. Pepa mu dal ale jasne najavo, že tento druh spojenia nie je preňho akceptovateľný. 

Sympaťák Pepa bol veľmi okúzľujúci. Nielen, že bol cool, bol i veľmi inteligentný, vnímavý a díval sa na mňa ako na svätý obrázok. Neskôr sa ukázalo, že má i svätú trpezlivosť. Moje náladičky zvládal bravúrne, takže mal ďalšie body k dobru. Slovo dalo slovo, rande dalo ďalšie rande, až došlo i na spoločné bývanie. Najprv sme si naše rodičovské schopnosti otestovali na dvoch kocúroch, ktoré Pepa vlastnil. Ja som si ich s radosťou adoptovala a starala sa o ne, akoby boli moje vlastné. V tomto momente sme o deťoch ešte neuvažovali. Ale keď si na to spätne spomeniem, tak sme boli taká malá, z troch štvrtín chlpatá rodinka. Seba do tej chlpatej prevahy neradím.

Zhruba po štyroch rokoch sme ale zapracovali na vlastnom mláďatku. Naša dcéra ešte ani nebola na svete a už nás napínala hneď v niekoľkých situáciách. Asi sa riadila heslom, že na to najlepšie sa musí predsa čakať. Je to mimochodom hláška jej drahého tatinka vždy, keď niekde mešká. Lilinka s tým začala, už keď som si robila tehotenský test. Druhá čiarka naskočila až po nekonečných pár minútach. Dokážete si asi predstaviť ten netrpezlivý a tupý pohľad na tehotenský test, ktorý si zo mňa evidentne robil prdel. 

Na konci tehotenstva na seba nechávala čakať tiež, prenášala som ju celých 9 dní. Slová pani gynekologičky, ktorá mi 3 týždne pred termínom tvrdila, že porodím každú chvíľu, mi vtedy prišli veľmi zlomyseľné. No a pri pôrode sa jej na svet už vôbec nechcelo. Hrala sa so mnou hru na schovku. Proste zatlačím a ona sa zase pekne schová späť. Ja som teda na hry nemala príliš náladu, ale ona to videla inak. Bavilo ju to asi polhodinu, až kým našu hru neukončili doktori akútnym cisárskym rezom. A zrazu bola tu. Nezabudnem na jej nevraživý pohľad, ktorým dávala najavo, že by bola radšej, keby našu hru vyhrala ona a zostala v bruchu. Ale to teda nie, slečinka. Dnes som vyhrala ja. Už v tomto momente mi ale bolo jasné, že si ešte párkrát v živote túto hru „kto z koho“ zopakujeme a nie vždy budem víťazom ja. Vedela som, že chcem byť skvelá mama, ale hlavne cool mama, s ktorou nebude nuda a moje dieťa sa za mnou v dospelosti bude rado vracať. 

Zhruba rok a pol od narodenia Lili sme do toho praštili. Ja, Slovenka žijúca na Morave, a Pepa, rodený Brňák, sme spečatili náš dlhoročný česko-slovenský zväzok. Z môjho cool samčeka sa stal cool ženích a zo mňa cool nevesta. Vzali sme to trochu obrátene, najprv sme stvorili malú princeznú a potom vystrojili veselku. Chcela som si ale svoju svadbu užiť, a preto som sa rozhodla počkať. Nefandila som úplne predstave rýchlosvadby s pupkatou nevestou. A hlavne som si chcela dať nejaký ten drinčík a  zabaviť sa. A pohľad na podguráženú pupkatú nevestu by asi nebol príjemný. O prípravách svadby s malou pomocníčkou Lili a samotnej svadbe ale niekedy inokedy. 

Mesiac po svadbe som bola zase v tom. Plánovane. Síce sme neplánovali, že to klapne hneď na prvú dobrú, ale stalo sa. Takže to bolo vlastne tak poloplánovane. Malý Pepík sa narodil cisárskym rezom skoro presne v termíne. Díky Bohu, môj mega pupok a hlavne chrbát, ktorý bol z toho úplne v prdeli, by každý ďalší deň tehotenstva naviac nezvládli. 

Zrazu sme boli štyria. Bolo to príma. A hlavne cool. Cítili sme sa tak nejak kompletne. Bol to fajn pocit. A práve o tom by som vám chcela písať. Naša štvorčlenná rodina zažíva plno neuveriteľných a vtipných momentov, o ktoré by som sa s vami rada podelila. Tak dúfam, že vás to zaujme a budete ich objavovať spoločne so mnou v ďalších článkoch. Majte sa krásne 😊