Ako matka dvoch detí musím byť pripravená vždy na všetko. Predpokladať situácie, ktoré za rôznych okolností môžu nastať. Poznáte to – byť vždy mimo domov pripravená na to, že môžu mať hlad, predvídať, že v blízkosti ostrých predmetov môže dôjsť k zraneniu a tak podobne. Ale niektoré situácie proste člověk nevymyslí.

Ruka v ruke s pekným počasím sa snažíme vyvenčiť všetky deti a nášho psa Axela. Trávime tak spoločné chvíle niekde vonku. V dnešnej dobe máme, pravda, obmedzené možnosti, preto sme často niekde v prírode, lese alebo na ihrisku. Prechádzky prírodou sú naozaj za odmenu. Pokiaľ vás napadlo, že je to balzám na dušu, tak áno, ale len v prípade ak ich realizujete bez detí. 

Každá prechádzka u nás začína nadšením a odhodlaním objavovať niečo nové. Podobne tomu tak bolo i včera, keď sme sa vydali lesnou cestičkou neznámo kam. Lili hľadala malé papeky, ktoré by mohla hádzať bláznivo pobiehajúcemu Axelovi, Pepík si na „frajírka“ vykračoval s rukami vo vreckách svojej novej bundy. Ja s Pepou sme boli v strehu, aby Axel neskákal na okoloidúcich ľudí, neustále kontrolovali odkiaľ sa tentokrát vyrúti nejaké auto i napriek zákazu vjazdu a v neposlednom rade sme striehli na deti. „Pipí, pipí,“ kričí malý Pepík na poletujúce vtáky. „Aero, aero,“ vykrikuje ďalej, len čo začuje letieť lietadlo. „Brm, brmm,“ a sakra, to bude ďalšie blížiace sa auto. Uháňam rýchlo spacifikovať deti do bezpečia, Pepa sa snaží odvolať psa. Auto okolo nás presvišťalo až mi zavialo vlasy do tváre. Možno sa tak ponáhľalo, aby si ho nikto vrátane policajtov nevšimol. Tentokrát sme stihli uskočiť stranou a mohli sme pokračovať v našom lesnom dobrodružstve. Vulgárne pripomienky, ktoré sa nedopatrením dostali z našich úst priamo pred deťmi, nebudem radšej komentovať.

Axel si znovu behal šťastný okolo nás a šelmy objavovali ďalej kúzlo lesa. Malý Pepík začal skákať do kaluže, Lili sa ihneď pridala. Bolo nám jasné, že to bude znamenať dlhšiu prestávku až do doby kým sa touto špinavou aktivitou nenasýtia. Hneď ako hnedé kvapky z kaluže doputovali Pepíkovi do tváre, bol koniec srandy. „Blé,“ Pepík sa zarazil a zostal nehybne stáť. Tento moment by som označila za bod zlomu. Lili si práve spomenula, že ju bolia nohy, chce urýchlene na ruky a odniesť k autu. Pepíkovi stekali z očí slzy, práve mu do kaluže spadla chrumka, ktorú vylovil z vrecka. V diaľke počuť ďalšie zbesilé auto na blízku. A Axel zase skáče po neďaleko stojacej skupinke ľudí. Pepa kričí na Axela, ja sa snažím dohovoriť deťom a ťahám ich na okraj cesty. Nič ale nezaberá, zdá sa, že neexistuje cesta von z tohoto začarovaného kruhu. Deti šľahali z úst plamene na všetky strany, ja, mother of dragons ale dostávam nápad ako ich utíšiť. Mám predsa v batohu niečo pod zub. Jedlo vždy zaberie. Vytiahnem kapsičky s ovocným pyré a strkám rýchlo do pusy každému z nich. Chvíľu ešte posmrkujú, ale vypadajú spokojne. 

Prichádza rozčúlený Pepa a oznamuje, že ten zasraný pes sa niekde zabehol. Celým lesom sa ozývajú výkriky, ktorými voláme na Axela. Pokiaľ zavetril na blízku nejaké zviera, naše hlučné komando ho nepochybne práve vyplašilo. Teda, ak sa o to v tejto chvíli nesnažil Axel. Deti dojedli a v napnutej situácií sa zase vrátili k problémom, ktoré ich trápili pred malou chvíľou. Pepa bere na ruky Lili, ktorá je svojím presviedčaním veľmi neodbytná. Keď to uvidel Pepík, popadla aj jeho akútna potreba nechať sa nosiť. Pepa ovešaný zablatenými deťmi mieri k autu. Stále volám na Axela, ale nikde ho nevidieť. Hlas mám už vykričaný, ale na posledné chrapľavé zavolanie sa konečne objavil. „Tak kamarát, ty budeš odmenený obojkom s elektrikou,“ konštatuje Pepa zatiaľ čo mu nasadzujem vodítko.

Cestou k autu prichádzajú ďalšie prejavy nespokojnosti spojené so stmievaním, ochladením sa, zablateným oblečením, smädom a hladom. Ach, tie naše záverečné cesty k autu. Často mi pripomínajú hororové scény, kde hlavnému hrdinovi odpília niektoré končatiny motorovou pílou a on sa snaží z posledných síl doplaziť do bezpečia. Silne pri tom krváca a trpí, ale dobre vie, že keď vydá ešte trochu úsilia, bude mimo ohrozenia života. Nakoniec sme to teda prežili, ale bolo to o chlp 😊 A aké fintičky platia na vaše dráčatá?