V úplne prvom článku na blogu som vám predstavila zoznámenie sa s mojim cool samčekom. Za doby nášho bezdetného a bezcovidového vzťahu sme celkom dosť cestovali. Obaja milujeme cestovanie, výlety a poznávanie nepoznaných miest. Máme radi more i hory. Spoločne sme sa vydali i spoznávať krásy slovenských Tatier. Je pravda, že som ich ako Slovenka príliš nemala preskúmané – hanba mi. Letná turistika v Tatrách sa tak stala našou každoročnou tradícou, ktorú sme spájali aj s návštevou mojej rodiny. 

Po štyroch rokoch vzťahu som sa dozvedela, že čakáme Lili. Blížilo sa leto a s ním i dovolenka v Tatrách. Nič svetobornejšieho sme na nadchádzajúce leto nechystali. Museli sme sa sústrediť na hľadanie nového domova pre nás troch a to si vyžadovalo značnú investíciu. Našťastie mi už do leta ustúpili tehotenské nevoľnosti a tak som si začala užívať tento blažený stav naplno. Vzhľadom k jedinej dovolenke, ktorá ma toto leto čakala, som to uvítala. Nevoľnosti mi totiž neumožňovali prílišnej aktivity. Práve naopak, jedinou aktívnou činnosťou bolo schúlenie sa do klbíčka na gauči a nadávanie na toto ukrutné utrpenie. Schúlená v klbíčku by som v Tatrách príliš parády nenarobila. Pri balení mi Pepa medzi rečou povedal, že si mám do batohu hodiť i nejaké pekné šaty. Bolo mi jasné, že ich nebudem predvádzať medveďom v Tatrách, ale tušila som, že má Pepa niečo za lubom. V tom termíne mal mať tridsiate narodeniny.  Pravdepodobne chystá na oslavu narodenín večeru vo dvojici. Vtedy som si ešte mohla z šatníka vybrať šaty, aké som len chcela, tehotenstvo na mne zatiaľ vidieť nebolo. Dva mesiace na to sme boli pozvaní na svadbu Pepovho kamaráta a tam už bol výber šiat obmedzenejší. Nevesta si k tomu ešte uzmyslela ružový dresscode pre hostí. Hmm, takže ďalšia redukcia už tak zredukovaného šatníka. Jediné šaty, ktoré som obliekla, boli broskyňovej farby. Verím, že mi to vzhľadom k môjmu stavu bolo odpustené. Po pár drinkoch boli aj tak všetci na mol a ružovo im svietili akurát tak nosy.

Posledný deň turistiky mi Pepa oznámil, že dnes sa ešte k mojim rodičom nepresunieme. Má pre mňa prekvapenie. Ale než sa ho dozviem, dáme si ešte jednu trasu. Počas nej som z Pepy naozaj nič nedostala, nechcel mi tajnostkár nič prezradiť. Po nachodených kilometroch ma vzal víťazoslávne do hotelu Kempinski. Wow, tak to som nečakala. Päťhviezdičkový hotel s výhľadom na Štrbské pleso. Naposledy sme ho obdivovali, keď na nás spoza skla relaxačnej miestnosti slastne pozerali rochniaci sa hostia na lehátkach. My, dívajúc sa z druhej strany skla, sme si hovorili, aká to musí byť paráda. A teraz si to užijem na vlastnej koži! Pepa sa teda pochlapil, bol to luxus ako vyšitý. Akurát som sa cítila trochu trápne, keď som v zašpinených pohorkách vstúpila na luxusný koberec recepcie. To čím som po túre zaváňala sa tiež nedalo nazvať luxusným parfémom. Slečna na recepcii nám i taktne naznačila, že sa u nich očakáva slušný dresscode. Čo majú do prdele  všetci s tým dresscodom? 

Pepa nám zabookoval nádhernú izbu s kráľovskou posteľou. Moje prvé kroky viedli na záchod, kde som zo seba vypudila prehnane mastné bryndzové halušky z vedľajšieho salaša. Nadmiera tuku, v ktorom sa na tanieri kúpali, sa s mojim žalúdkom príliš neskamarátila. A konečne som sa dostala do kúpeľne, kde som si napustila vaňu. Potrebovala som zo seba okrem potu spláchnuť i potupu z recepcie. Po kúpeli som sa zavinula do toho najmäkšieho županu na svete a vošla do izby. Tam už na mňa čakal Pepa. Kľakol si na kolená a požiadal ma o ruku. Najprv som nemala slov. Celá rozmazaná od make-upu, ktorý mi z teplej kúpele stekal po tvári, som mu odpovedala „áno“ 😊 Asi som ho nevystrašila dostatočne,, nakoniec si ma vzal. Mohlo sa zdať, že ma Pepa požiadal z povinnosti, keďže už ma priviedol do iného stavu. Tvrdil ale, že to plánoval už pol roka. Tak ja mu to teda budem veriť.

Nasledovala večera, o ktorej existencii som síce vedela, len som si myslela, že bude spojená s narodeninami Pepy. Konečne som vytiahla reprezentatívne šaty z dna outdoorového batohu a stala sa na chvíľu princeznou. Super pocit, keď sa Popoluška premení na princeznú. Pepa vypadal tiež skvele. Už si ani nepamätám, čo sme si objednali za jedlo, ale vzhľadom k tomu, že sa vo mne narozdiel od halušiek z obedu udržalo, muselo chutiť fantasticky. Pozorný personál nezabudol ani na narodeninovú tortu pre Pepu, na recepcii si v OP všimli dátum narodenia. Vo výsledku sme teda oslávili aj Pepove narodky. 

Pobyt to bol úžasný, nevynechali sme ani spomínené spa a relaxačnú miestnosť. Len teraz som sa v tom lehátku rochnila ja 😊 Užila som si svoju rozprávku a zaradila sa tak do klanu “zasnúbených tehotných buchiet.”