Od zásnub uplynul už nejaký ten piatok. Medzitým sa nám narodila Lili a presťahovali sme sa do vlastného spoločného hniezdočka. Sťahovačku som realizovala v ôsmom mesiaci tehotenstva. Holobyt, v ktorom trčali zo stropu len káble so žiarovkami, sa stal našim novým domovom. Aspoň sme mali svetlo. A veľa priestoru. Veľmi veľa priestoru. Mohli sme trsať na obrovskom tanečnom parkete od rána do večera. V ôsmom mesiaci by môj tanec asi pripomínal tuleniu zábavu a tak sme sa radšej sústredili na zariaďovanie bytu. I záhrada, kde sa jedného dňa budem vyvaľovať a lá tuleň, bola zo začiatku len kopa hliny a blata. Čakalo nás veľa práce. Ako prvú sme potrebovali vybudovať kuchyňu. Na absenciu kuchyne som sa nesťažovala, aspoň som nemusela variť. Vedela som, že až sa narodí Lili, v kuchyni budem tráviť pre mňa až nekomfortne veľa času. A takisto budem musieť tráviť i jedlá, ktoré v nej navarím. Preto budem musieť túto činnosť zdokonaliť. I Pepa vie, že si kuchárku brať nebude. Ale než sa tak stane a kuchyňa bude vybudovaná, s radosťou si ešte vychutnám pár kupovaných jedál. Keď vám navarí niekto iný, chutí to predsa lepšie. Skoro ako od maminky 😊

Ale k veci. Svadbu sme plánovali najskôr až v období, keď bude mať Lili rok a pol. Deti v tomto období sú už celkom rozumné, nebudú mať problém s tým, keď ich postráži niekto iný a hlavne som už nemala v pláne kojiť. Bolo mi jasné, že po kojení tomu budem musieť prispôsobiť „bezvýstrihový“ výber šiat s poriadnou podporou pre zdevastované prsia. Ale čo už. A tak sme zhruba rok pred svadbou pozvoľna zahájili prípravy. Od plánovania rozpočtu, konceptu svadby, cez výber dátumu až po rozposlanie pozvánok. Najviac sme sa zadrhli pri verzii svadby a dátume. Pepa by rád vycestoval niekde k moru a mal obrad len vo dvojici, prípadne so svedkami. Ja som si svadbu nevedela predstaviť bez rodiny. Nakoniec sme sa dohodli na mojej variante. Klasický kompromis medzi ženou a mužom 😊 Svadbu som nechcela tradičnú, so všetkými českými a slovenskými zvyklosťami, ktoré sa k nej viažu. Mojim snom bolo užiť si oslavu v štýle garden party bez nejakého zaväzujúceho harmonogramu. A Pepa súhlasil.

Čo sa týka dátumu, hľadali sme niečo magického. 18.8.2018 bola jasná voľba. I keď sme začali obvolávať hotely s rezerváciou tohto termínu rok dopredu, všetko bolo obsadené. O tento dátum bol evidentne záujem i v iných domácnostiach. Čakať kým sa páry, ktoré nám ho vyfúkli, do svadby rozídu, nemalo zmysel a tak sme hľadali iný dátum. Ešte magickejší sa nám zdal 8.8.2018. Trefa do čierneho. Problém bol v tom, že to bola streda a matrika predsa v stredu nepracuje. A už vôbec nie v lete, keď je čas dovoleniek. Presne týmito slovami ma matrika odbila, len čo som im predstavila môj geniálny termín. Tohto dátumu som sa ale odmietala vzdať a tak mi neostávalo nič iné, než nájsť niekoho iného, kto by nás zosobášil. Hneď sa mi hlavou prehnala myšlienka, ktorú mi vnukla kamarátka. Evanjelická cirkev predsa nemá predsudky voči neveriacim a preto nevidí problém takýto pár zosobášiť. Nemanželské dieťa k tomu bol ešte bonus. 

Mali sme šťastie a natrafili sme na perfektnú farárku. Dokonca sa mi i zapáčila myšlienka svadby v ich evanjelickom kostole, ktorý mi svojou skromnosťou a hrubou stavbou nesmierne učaroval. Pôvodne som si totiž predstavovala obrad pod holým nebom s vyzdobenou svadobnou bránou a s jemným vánkom vo vlasoch. Len jemným samozrejme, svadobný účes musí držať. Myšlienka to bola krásna, ale vzhľadom k tomu, že náš veľký deň sa odohrával v najtropickejší týžden v roku, by som si to pod pečúcim slnkom neužila. Moja nervozita by určite nepramenila z tohto veľkého kroku, ale predovšetkým kôli stavu roztápania sa v princeznovských svadobných šatoch a roztekajúcemu sa make-upu. Keď sa potím, som nervózna. A keď som nervózna, som zlá. Vyvraždenie svadobných hostí kurevsky nervóznou nevestou by bol fajn námet na film, ale ako spomienka na deň D by to stálo za hovno. A predstava svadobných fotiek z obradu, kde sa permanentne mračím kôli debilnému slnku, by tiež nebola úplne slniečková. Obrad v príjemne chladnom kostole bol preto ideálnou voľbou.

Hostina a „garden party“ sa mala konať v sympatickom penzióne v údolí plnom zelene a zvieratiek. Zostávalo ešte navrhnúť výzdobu, pozvánky, výber menu, svadobnej torty, fotografa, grafickú úpravu menoviek, pstene,… No nebolo toho málo, ale viac až v ďašom článku.