Môj veľký deň začal tak, ako u každej inej nevesty, v skorých ranných hodinách. I keď by som v súťaži o najdlhší spánok nevyhrala ani deravú bačkoru, cítila som sa relatívne v pohode. Náš byt sa šmahom ruky premenil na rozbombardované miesto činu. Všade sa povaľovalo oblečenie, hračky a zbesilo pobehovala moja rodina, ktorá realizovala proces skrášľovania so mnou. Pre mňa ako milovníčku poriadku, to bol príšerný pohľad, ale tlak z nedostatku času ma donútil to ignorovať.

Ráno sa dostavila kaderníčka s fotografkou. Účes sa v rámci možností, ktoré poskytovala moja kvalita vlasov, podaril na jedničku. Nedisponujem ukážkovým objemom ako v reklamách na šampón, ale musím uznať, že nakulmované vlasy vytvárali prijateľný vzhľad. Počas kulmovania som sa takmer utopila vo vlastnom pote, vonku sa už augustová teplota vyšplhala na (pre tento moment neprijateľných) 30 ℃. Bola som si vedomá toho, že len čo účes vystavím priamemu slnku, ktoré malo tendenciu nás všetkých nemilosrdne uškvariť, bude po objeme. Keďže som s tým počítala od začiatku, moje sklamanie nebolo tak obrovské. Fotografka bola natoľko empatická, že na fotkách nezaznamenala ani moju nervozitu, ani stres a dokonca ani moje prepotené podpazušie. Pred odchodom do kostola som sa sprchovala ešte asi 3x. O make-up som sa postarala sama. Naštudované tutoriály a mnohoročnú prax som mohla v tomto smere hravo zužitkovať. Po tom, čo som si konečne odchytila všade prítomnú Lili, vystrojila ju a popohnala rodinu, sme konečne s miernym oneskorením vyrazili na obrad. Takmer som zmeškala vlastnú svadbu!

V kostole zo mňa ale všetko opadlo. Všetka nervozita, stres. Je možné, že ma ukľudnilo chladnejšie prostredie alebo to bolo pohľadom na môjho budúceho manžela čakajúceho pred oltárom. Ten by sa načakal, keby som teraz zdupkala 🙂 Samozrejme som to nemala v pláne. Až teraz som si to začala celé užívať. 

Obrad bol dokonalý, podrobnosti si dokážete predstaviť. Presun na garden party dopadol tiež bez problémov. Najviac som sa totiž obávala ako si poradí moja rodina s dopravnou situáciou veľkomesta, na ktorú neboli absolútne pripravení. Na takú nevyspytateľnú vec sa ani pripraviť nedá. Pepa sa vždy za volantom premení na slovného zabijáka. Popravil by asi polovicu účastníkov dopravnej situácie v jeho blízkom okolí a ten zvyšok by preklial až by zčernali. Najviac nadáva na ľudí v čiapkach za volantom a samozrejme sem tam nevynechá nejaké štipľavé poznámky na šoférujúce ženy. Keď s ním zdieľam cestu ako spolujazdec, býva už so slovami na túto nôtu umiernenejší. Nieže by dnes Pepa šoféroval, ale i tak sa  vie v tomto dokonale naladiť na haterskú vlnu šoféra. Dnes tomu bolo ale úplne inak. Pepa sa naladil na vlnu radostii a tak sa presun mestom niesol v pozitívnom duchu.

Rodinný obed a oslava prebehli v pokojnom duchu. Teda aspoň začiatok oslavy. Čas naberal na obrátkach a alkoholu ubývalo. Za to dobrej nálady a tancovania pribúdalo. Naša garden party “bez pravidiel” naservírovala hosťom snáď všetko – od alkoholom omámených jednotlivcov váľajúcich sa po zemi, po exhibicionizmus v podobe odhadzovania odevu až po improvizovaný opilecký spev Pepovho dedy. No, bolo to výživné. Moja mamka so sestrou sa o Lili perfektne postarali a ja som si to mohla užiť so všetkým, čo k tomu patrilo.