Tak ju mám konečne za sebou. Prvú noc bez oboch detí. Nie že by som neabsolvovala nejaký ten deň a noc bez dieťaťa (konkrétne staršieho), ale až teraz došlo k tomu prelomovému bodu – noc bez oboch detí! Malý junior už nie je zas tak malý a preto sme usúdili, že to bez maminky 1 noc zvládne. 

Cez víkend sme boli súčasťou svadby našich známych a dlho sme váhali či vziať deti so sebou ale nie. Faktom je, že sme vedeli, že sa na svadbe nejaké deti nachádzať budú. Minimálne tie od ženícha a nevesty. Ale misku váh nemilosrdne prevažovala myšlienka užiť si tento deň bez detí. Bez neustáleho lietania za deťmi, ktoré majú tendenciu si minimálne raz za hodinu niekde rozbiť hlavu, bez nekonečného uspávania v cudzom prostredí a bez rannej “kocovinky”, počas ktorej je potreba fungovať normálne a starať sa o šelmy ako každý iný deň. S kocovinkou sa teda počítalo, ale ideálne bez detí. A poviem vám užili sme si to parádne!

Naši známi sa brali po 17 rokoch a majú spolu 2 dievčatká. Pravda, trochu si so svadbou dali načas. Primárne ich k tomu viedla myšlienka, aby si ich veselku užili i deti, keď trochu povyrastú. A to sa teda trafili. Dievčatká všade behali za nimi, obracali sa na nich s rôznymi žiadosťami v ten nejnevhodnejší moment, odmenili ich absenciou denného spánku a zavŕšili to nočným prebudením o 2-hej ráno spojeným s pátraním po rodičoch v rámci penziónu. Asi chceli nadviazať na únos nevesty. Malé slečny si to užili vo veľkom, zatiaľ čo ich rodičia mali len  obmedzenú dobu na poriadne zapitie manželstva. 

To všetko ale k deťom patrí. S Pepou sme sa brali, keď mala Lili 18 mesiacov, bola teda výrazne mladšia. Jediným, ale za to najviac nervy drásajúcim zádrheľom, ktorý si pre nás pripravila, bolo neúmorne dlhé uspávanie. Cudzia posteľ je pre deti úhlavným nepriateľom. Bojujú s týmto démonom zo všetkých síl a nie a nie sa nechať poraziť. Keď ich predsa len premôže únava a teplo navoňanej perinky, môžem vám garantovať, že sa to udeje tesne pred nervovým kolapsom rodiča. Tak nejak to bolo i v prípade mojej svadby. Hrdinsky sa s uspávaním Lili snažila popasovať moja mamka a sestra. Keď ich vyše hodiny nebolo, išla som sa za nimi pozrieť. Na moje prekvapenie bola Lili čerstvá ako rybička a o spánku nechcela ani počuť. Po ďalšej hodine a prasknutej cievke v hlave díky nadmernému stresu, konečne vytuhla.

Ale späť k našej prvej noci bez detí. Pred odchodom svokor dostal pár inštrukcií ako skrotiť naše šelmy. Uistila som ho, že Pepík už dnes kakal, takže pravdepodobnosť ďalšieho hnedého prekvapenia je minimálna. Pepík je v procese učenia na nočník, ide mu to perfektne, takže plienka stačí až na noc, či dlhší výlet. No a po obede si dopraje tak trojhodinového šlofíka, takže by to malo ísť po masle. Po pár hodinách nám ale cinkla sms: „Pepík sa posral, pochcal a nespal.” S deťmi jednoducho platí zlaté pravidlo: „Môžete si s nimi namaľovať akúkoľvek predstavu, naplánovať čokoľvek idylického, VŽDY to dopadne opačne!” A práve preto sme si wedding párty užívali plnými dúškami bez detí a tešili sme sa až si konečne pospíme do sýtosti. Ale čo vám budem vykladať, päťročné skoré ranné vstávanie telo nemilosrdne naučí, že sa vždy prebudí (a to i s litrami alkoholu v krvi) okolo siedmej hodine rannej.

A ešte som vám zabudla napísať o tom najsmutnejšom DJ-ovi na svete. Keď nadišiel jeho čas a svoju aparatúru si za pomoci poskakovania od radosti odnášal z auta do salónku, bolo vidieť, že sa nesmierne teší, až to tu celé roztancuje. Zo začiatku sa mu to celkom darilo, no s pribúdajúcou mierou alkoholu a zrejme nie úplne chytľavým repertoárom skladieb, ľudia upresnostnili posedávanie a kecanie pri stoloch. A tak sa z entuziasmom nabitého DJ-a, ktorému tieklo nadšenie i z uší, stalo to najzdrvenejšie indivíduum stojace za mixážnym pultom a hrajúce 3 hodiny pre prázdny parket. Keď sme to išli s Pepom roztancovať a zahrať si pesničky na prianie, bol to zase ten ušatý kamoš, ktorý by nám najradšej vybozkával ruky i nohy, ktorými sme krepčili na parkete a ku ktorým sa postupne pridali ďalšie páry nôh. Keď sa zas parket na chvíľu vyprázdnil a ľudia sa šli vyvetrať von, nasratý DJ zbalil svoje caky paky a už ho viac nebolo 🙂

Tak na zdravie všetkým rodičom, ktorí stále váhajú či brať deti na podobné akcie so sebou alebo nie! Nebojte sa toho, ten 1 deň z 365 dní v roku to bez seba určite zvládnete.