Písal sa rok 2021, leto bolo v plnom prúde a ja som sa ocitla na mesiac sama s deťmi. Pepa musel pracovne odcestovať na druhý koniec sveta a ja som na naše šelmy ostala sama. Aby sme predišli môjmu nervovému kolapsu, starostlivo sme plánovali ako vyplniť tento čas rôznymi aktivitami i za pomoci rodiny a priateľov. Vymysleli sme to fenomenálne:

1. poltýždeň (plán na 2 dni): 

• koncert Fíha Tralala a zoo no.1 s obľúbeným strýkom a jeho priateľkou

1. týždeň (plán na 2 dni):

• zoo no. 2 a zábavný park s obľúbeným dedom a jeho manželkou 

1. týždeň (plán na 7 dní):

• návšteva rodiny zo Slovenska, týždeň plný výletovania so slovenským dedom, babičkou a obľúbenou tetou s priateľom

1. týždeň (plán na 5 dní):

• Lili mala tú česť zavítať na prímestský tábor v obľúbenom zábavnom parku

1. poltýždeň (plán na 3 dni):

• výletovanie s kamarátkou a obľúbeným malým kamošom.

Program, ktorý sa niesol v duchu “obľúbených” ľudí a činností bol teda bohatý, deti a peňaženka si to náramne užili. Keby ma do toho nečakalo kvantum vybavovania po úradoch a riešení reklamácií, kam Pepa stihol ešte pred odchodom “odpratať” pár vecí, bolo by to dokonalé. 

Úplne najviac ma dostal výsledok reklamácie vírivky, ktorú sme po roku rozbalili a zistili, že nám niekde uniká vzduch. Reklamácia si vyžiadala plných 30 dní toho najväčšieho júlového hicu a tak sme sa namiesto osviežovania vo vírivke osviežovali vlastným potom, ktorý z nás lial celý tento prekliaty mesiac. Sem tam sme dali nejaký ten bazén na kúpalisku, ale na súkromné rochnenie sa v 34 °C vode sa to zďaleka nehrabalo. Som jediná nenormálna, čo sa v šialených teplotách, ktoré sú schopné roztaviť i plastové nožičky na okuliaroch, “osviežuje” v takto teplej vode? Na kúpalisku sa mi do detských bazénov z dôvodu možného podchladenia nechcelo namočiť ani nohy, ale čo by človek pre svoje deti neurobil, že? Šelmy si po utužovačke dopriali ešte zmrzlinu a ja som za doprovodu klepajúcich zubov myslela na moju milovanú vírivku. Ale k veci. Reklamácia dopadla opravou v duchu zalepenia nájdenej pididierky. Ok, takže zalepenie dierky im trvalo mesiac? Díky tomu som sa týždeň dostávala z podchladeného stavu z detského bazénu? Ozaj si myslia, že som debil, ktorý si tento druh “opravy” nevie spáchať sám? Potmehútsky som sa teda milého pána opýtala, čo sa stane ak to dierka nevydrží a “záplata” sa odlepí? Seriózne mi odpovedal, že ju prinesiem do opravy znovu. Faaakt? Viete, že vyfúknutá vírivka váži dobrých 10 kíl, ktoré budem musieť sama naložiť do auta a následne vyložiť a dotrepať do nekonečne vzdialenej reklamačnej sekcie tejto roztomilej predajne. Mimochodom hľadať čiernu dieru vo vesmíre je jednoduchšie než nájsť úsmev predavača za pultíkom reklamačného oddelenia. “A čo záruka?”, pýtam sa ho ďalej,” Predlžuje sa nejak?” Nie že by som bola mrška, ale vírivku niesol Pepa do reklamácie mesiac pred vypršaním záručnej lehoty. Hádam, že takýchto ľudí všetci predavači doslova milujú, ideálne keď do obchodu nabehnú 5 minút pred zatváračkou (áno, niekedy sa nám i toto zadarí). Našťastie sa milý pán z reklamačného oddelenia vedel riadiť zákonmi a tak potvrdil predĺženie záruky o dobu, čo bola vírivka v oprave. Tak som si teda s pocitom, že sa v tomto oddelení určite nenachádzam naposledy, odtrepala vírivku domov a s radosťou nafúkla. Keď doma zistíte, že po nafúknutí vám zabudli pribaliť špunt, ktorý má za úlohu udržať vodu vo vírivke, tak z toho posilovania nemáte veru radosť. V nasledujúci deň sme sa telefonicky so zástupcami reklamačného oddelenia nevedeli ujednotiť na tom, kam sa tento nezbedný špunt zatúlal a skončilo to vrátením plnej čiastky. A viete čo je najlepšie? Keď som ju hrdinsky na ďalší deň ráno balila na predajňu, ultramega drsná a časovo náročná oprava sa ukázala ako nie príliš dobrým riešením. Náplasť dieročke nepomohla a vírivka bola do rána vyfúknutá.

Aké sú vaše letné zážitky?