Verše Pavla Országha- Hviezdoslava si nesiem v pamäti už od mojich školských čias. Spoznávanie sveta ma lákalo už od detstva. I keď Hviezdoslav vo svojom diele ľutuje, že sa odrodil od rodnej zeme a oslavuje v ňom návrat k rodnému jazyku, ja naďalej s úžasom objavujem aký je svet veľký a koľko je nám toho príroda v rôznych kútoch sveta schopná naservírovať. Na Slovensko sa vždy rada vraciam a na svoj rodný jazyk som nezabudla, tak mi to snáď Hviezdoslav odpustí. 

Vycestovať niekam, kde sa budem učiť anglicky, bol môj sen hlavne okolo dvadsiatky. Prispôsobila som tomu štúdium i prístup k životu. V Brne som spoznala Pepu, založila rodinu a tento môj sen sa akosi rozplynul. Anglicky som sa síce vo svete nenaučila, ale cestovanie bolo našou spoločnou vášňou naďalej. A zrazu som tu. Úplne haluzne som sa ocitla v Amerike. Dostala som k tomu ako slepé kura k zrnu. O to viac si ale tejto príležitosti vážim. A úplne najskvelejšie na tom je, že i moje šelmy môžu nasávať angličtinu so mnou. Neviem či je to aj ich sen (v tomto veku berú všetko ako samozrejmosť), ale snáď nám raz za to budú vďační.

Náš príchod na iný kontinent bol spojený s drsným jet lagom. Pricestovali sme deň pred Silvestrom, takže sa u nás oslava Nového roku niesla v znamení spánku. Žúrka, ktorú sme zahájili pol dňovým chrápáním určite nemohla rušiť žiadneho suseda. Zobudili sme sa 20 minút pred polnocou (v Európe bolo pred deviatou ráno) a cinkli si šampanským. Po pár hodinách sme zase zaľahli. Najdrsnejšia párty ever. Trvalo zhruba týždeň než sme sa z jet lagu oklepali. Asi vám nemusím hovoriť o tom, ako sa to podpísalo na nálade detí, vŕŕŕ. 

Maximum voľného času sme venovali cestovaniu po okolí a spoznávaniu úžasných miest. Trištvrte hodiny od baráku to máme na pláž zvanú Cannon beach, s úžasom sme tam pozorovali majestátny Haystack Rock. Neďaleko Hillsbora sa nachádza hora Mount Hood, kde sa dá lyžovať alebo len tak blbnúť v snehu. Pepík ako “milovník” bobovania to určite ocení. V okolí je nespočet národných parkov. Dokonca sme sa odhodlali aj na drsnejší dvojdňový výlet na Painted Hills a Smith Rock State Park s prespávačkou v aute. Príroda sa tu v Amerike naozaj pekne vybláznila. Skoro ako Pepík, keď si počas našej dobrodružnej noci v aute uzmyslel, že chce čúrať. Moje nočné venčenie a lá “ani za boha ma v tejto tme nehne trepať sa do pár metrov vzdialenej kadibúdky” sa prejavilo v pokropení zadného kolesa auta a bleskurýchleho nasadnutia späť. Asi sme pred spaním nemali študovať, aké podivné tvory sa na týchto miestach môžu vyskytovať a pravdepodobne nebol ani dobrý nápad dať si pred spaním výborné americké pivo IPA. Prvé chcanie naštartuje proces OOCH (opakovaného otravného chcania) a tentokrát to bolo v bohom zabudnutom kempe uprostred prírody ozaj nežiadúce. Pri myšlienke realizovať tento proces v noci s pidičloviečikom a jeho pidižížalou, ktorá má tendenciu pokropiť v rádiusu 1m všetko, čo sa mu pripletie do cesty, sa mi do toho moc nechcelo. Ale zvládli sme to a to dokonca bez újmy.

A keď je reč o aute – áno, bohužial i ja sa môžem zaradiť do skupiny ľudí “čučím v novom svete na všetko ako teľa na nové vráta” a to hlavne pri pohľade na miestnu dopravu. Na ceste samý pick-up, samé SUV, samé veľké hovado. A ja som mala šoférovať jedno z nich. Spočiatku som si nebola moc istá, ale musím uznať, že sa na takéhoto tátoša dá veľmi rýchlo zvyknúť. Keď je okrem toho ešte v automate, stráži vám to pruhy, upozorňuje na výskyt iných áut v spätnom zrkadle, má zabudovanú parkovaciu kameru, vyhrievané sedačky a plno ďalších fičurín, no nezvykni si! Pepík s Lili si na ňho zvykli zas až moc. Vždy, keď prešlo okolo nás menšie auto, mali tendenciu sa mu z výšky posmievať: “Hehe, aké pidimalinké” 🙂 A to sa ešte do nedávna vozili v skromnom VW Golf.

Jednu vec si ale s touto károu prajete najmenej – nemať haváriu. A to sa nám podarilo zhruba v tretí deň nášho pobytu. Do našeho stojaceho vozu narazil poštár, ktorý sa spoliehal na parkovaciu kameru (tá mu nefungovala a bez nej sú tu šoféri úplne nepoužiteľní). Náraz sme skoro necítili, ale keď sa to stane požičanému autu za skoro mega (Kč), tak vás orosí až na prdeli. Našťastie poistka oboch zůčastnených strán pokryje vzniknutú kozmetickú vadu na dverách a tak si z toho nikto z miestnych hlavu príliš nelámal. Ja osobne som z toho nemohla spať ešte pár nocí.

Život je tu zaujímavý. V ďalšom článku vám popíšem pár kultúrnych rozdielov, to sa teda máte na čo tešiť 🙂