Keď sme sa v prvú noc dotrmácali do nového bytu v Hillsboru, viečka mi padali únavou. Až po prebudení som si uvedomila, že tu v Amerike dávajú slovu “veľký/á” úplne iný rozmer. Pri pohľade na ľadničku sa slovo veľká zdalo byť neadekvátne. Je priam obrovská. Rovnako ako mikrovlnka, sporák, priestor v kuchyni, sušička, pračka. O veľkých autách som vám už písala, sú tu naddimenzované parkoviská a cesty majú niekoľko širokých pruhov (okrem zaseknutia na semafore sú kolóny málo pravdepodobné). Autá sú vybavené všakovakými vychytávkami, automatická prevodovka a parkovacia kamera je tu de facto základným vybavením. Typický Američan si bez parkovacej kamery ani neprdne. O tom sme sa presvedčili na vlasnej koži, keď do nás narazila dodávka miestnej pošty, ktorej údajne kamera nefungovala. S kravským spätným zrkadlom, v ktorom naše stojace auto musel vidieť aj slepý, mi to nejak nešlo do hlavy. Tieto vychytávky premenili miestnych ľudí na totálne neschopné indivíduá. Asi preto tu môžu šoférovať autá už deti od 16-tich rokov. Nič proti pubertiakom, len že šoférovanie je tu celkom easy.

Úplne najviac ma dostalo uvedomenie si maximálnej optimalizácie niektorých procesov. Na práčke by ste márne hľadali na koľko stupňov chcete vyprať prádlo. Jednoducho si vyberete z programov heavy, regular a light. Okrem toho, že do sušičky by sa vliezla celá naša rodina, si môžem vybrať z možností sušenia ako less, normal alebo very dry. Verím tomu, že posledný zmieňovaný program by mi vysušil vlasy rýchlejšie ako fén. S prádlom to totiž funguje dokonale. 

Pred obchodmi sú vždy špeciálne parkovacie miesta pre pick up. Jednoducho si nakúpite doma online a nejaký dobrý pánko vám to naloží až do kufru auta. Z auta nemusíte vystrčiť ani nos. Keď som túto možnosť ale zazrela aj pri knižnici, trochu ma to prekvapilo. Chcete si tu pohodlne vybrať peniaze z bankomatu? No problem. Bankomaty v štýle drive-in sú tu normálka. Ani neviem prečo ma to udivuje, drive-in tu funguje skoro na všetkom. Online nákup a dovoz domov už dnes nie je nič neštandardné, koniec koncov táto služba sa do Európy dostala práve z týchto končín.

Časom som si ale tieto “vychytávečky” obľúbila. Pepa, ktorý miluje chytré zariadenia, zadovážil svojej drahej polovičke inteligentný parný hrniec. S pomocou aplikácie v ňom uvarím na úrovni šéfkuchára a to dokonca i naslepo. Dobre tak so šedým zákalom na jednom oku, druhým bude potreba sledovať pokyny v aplikácii. S uľahčovaním práce v americkom duchu pokračoval a tak sa u nás ocitla i elektrická škrabka na zemiaky 😀 Díky škôlke, za ktorú platíme nekresťanské peniaze a paradoxne v cene nie sú zahrnuté obedy, som odkázaná na každodenné varenie. Tak to mám aspoň v kuchyni, ktorá varí fakticky za mňa, jednoduchšie. 

Keď už sme pri tej rozmaznanosti, naše sťahovanie z bytu, ktorý sme mali k dispozícií len na mesiac, stálo tiež za to. Nehnuteľnosti sa tu prenajímajú ako holobyty/holodomy. Nábytok sa dá prenajať firmou zvlášť, ale jeho cca dvojmesačný prenájom vás vyjde rovnako ako keď si kúpite svoj vlastný. Túto sťahovačku (a to som ich pár v živote zažila) môžem s pokojným svedomím vyhlásiť za jednu z najlepších. Odviezť pár kufrov a krabíc prasácky veľkým autom, je totiž malina. Kúpu nábytku sme riešili online z Amazonu. Zaškrnutím kúzelného políčka, ktoré zaistí hodenie nábytku až pred dvere, sme si značne zjednodušili život. V priebehu týždňa nás pred dverami čakalo priebežne veľké množstvo krabíc, stačilo ich len stiahnuť cez prah a nábytok zmontovať. Milujem unboxing. A to až natoľko, že som sa pri každom zašramotení pri dverách chodila dívať, či tam na mňa nečaká čo i len jedna ďalšia malá krabička. Keď utíchlo krabicové šialenstvo, bolo mi z toho až smutno. Ale čo s toľkými krabicami, ktoré sa tu nahromadili? Stačilo ich rozložiť a mrsknúť pred dvere. Spolu s odpadkami sa do druhého dňa vyparili. No nie je to skvelé? Už žiadne otravné vynášanie odpadkov. Boh žehnaj Amerike!

Iné merné jednotky, iný jazyk, iná mena, iné zvyky. Na to všetko si tu človek musí navyknúť. I keď na jednovrstvový toaleťák si len tak ľahko nezvyknem (stále sa nevzdávam a hľadám viacvrstvák). V celom Oregone sa neplatí DPH, diaľnice sú tu zdarma, je tu zlegalizovaná marihuana a za volant môže človek sadnúť aj s pár promile v krvi. Ešteže už šelmy nastúpili do škôlky. Po intenzívnom mesačnom domácom pobyte v zostave matka + 2 (čo je jasná presila a bod pre šelmy) sa divím, že som sa už dávno nezhúlila do bezvedomia 🙂 O náročnom hľadaní predškolského zariadenia sa rozpíšem nabudúce.