Odprevadiť dieťa prvýkrát do škôlky je nepochybne silný zážitok. V tomto prípade ma to čakalo dvojnásobne. I keď Lili navštevovala škôlku už v Brne a až na začiatok, ktorý bol – dajme tomu náročnejší a neobišiel sa bez sĺz, tam chodila rada. Nový začiatok v novom štáte znamenal pre ňu vlastne škôlkový reštart. No a Pepík, ten ako poctivé covidové dieťa zatiaľ neochutnal kúzlo žiadneho preškolského zariadenia. Umiesniť ich do škôlky čo najskôr bola pre nás priorita číslo 1. Jednak je žiadané, aby nasávali angličtinu a v prípade “pánka mamánka” je tu aj urgentná potreba socializácie. Nieže by som s ním medzi deti nechodila, ale covid, karantény a díky tomu neustále prerušované krúžky narobili trochu paseku. Som presvedčená, že je to i kombináciou jeho povahy, veku a citlivej chlapčenskej dušičky. V každom prípade Pepík oslávi v máji 3 roky a tak je viac než ready na honbu za kamarátmi. 

Škôlky tu v Hillsbore patria výsostne súkromnému sektoru a keď už je za to potreba platiť majland, rozhodli sme sa, že ich pár navštívime než nejakú vyberieme. Prvá sa mi nenormálne pozdávala. Všetko bolo super, 1 učiteľka na malú grupu detí, super priestory, aktivity, pobyt vonku na vlastnom ihrisku, fajn obedy a konečne doba prevádzky pre pracujúcich rodičov. Bola som z toho tak očarená, že som sa na cenu pozrela až doma. Z prospektov, ktoré som obdržala nám skoro spadla sánka. Ehm, ok, skúsime hľadať ďalej. Druhá škôlka zameraná na Montessori smer ma až tak neočarila. Bola v súkromnom dome, menej detí, menšie priestory a niekde mi tam smrdel mačací záchod. Mačku som tam síce nevidela, ale určite tam niekde potvora bola. Ako bývalý profesionálny chovateľ mačiek (s Pepou sme ich v minulosti chovali niekoľko) ich pachovú stopu poznám všade. Mimo toho som si nebola úplne istá Montessori aktivitami. Miesto hračiek tam na deti číhali kuchynské potreby a aktivity s nimi spojené. Prelievanie vody z pohárikov, lúpanie vajíčka natvrdo – to všetko sú činnosti, ktoré má Pepík dokonalo natrénované z domu. Neboli sme si istí či za to chceme platiť nekresťanské peniaze. Do tretice sa nám ale zadarilo. A keď sme už u toho kresťanstva – našli sme pre nich sympatickú kresťanskú škôlku. Nie sme síce veriaci, ale škôlka uznáva skvelé a deťom prospešné hodnoty ako láska, zábava, odpustenie, trpezlivosť a mnoho iných. Nebyť toho, že k čítaniu Biblie sme mali dať písomný súhlas, by človek sotva spoznal, že sa jedná o tak trochu inú škôlku :-D. 

A aký bol ich prvý deň? Presne podľa predpokladu. Lili sa tešila na nových kamarátov a veľmi pozitívne brala prítomnosť mladšieho brášky. Pepík hral hrdinu až do okamihu zastavenia pred bránou škôlky. To už spustil hurónsky plač. Asi som už v týchto veciach otrlejšia, ale jeho potreba byť medzi deťmi absolútne prehlušovala všetku ľútosť, ktorá sa vo mne vytvorila pri pohľade na jeho krokodýlie slzy. Možno to bolo aj tým, že za mesiac, ktorý som s nimi strávila doma, ma z nich decentne povedané – skoro jeblo. Pepík vie byť pekný čert a jeho záchvaty hnevu niekedy nemajú konca. V poslednej dobe si ale pánko aj viac vyskakoval – ťahal Lili za vlasy, kradol jej hračky, ktoré jej nakoniec vrátil až po dôkladnej likvidácií. Bral jej škrečka a odmietal ho vrátiť. Po slzavom údolí a zaťažkávajúcich chvíľach, kde sa objavovalo “mnoho kriku pre nič” jej ho vrátil, ale našťastie v lepšom stave ako hračky. Minule mu Lili požičala jedné zo svojich princezničkových šiat a keď jej ich nechcel vrátiť, tak mu odvetila, že v nich vypadá tlste 😀 To už bol jasný signál, že urgentne potrebujú škôlku.

A aké majú v miestnych škôlkach zvyky? Zarazilo ma, že sa deti neprezliekajú a to ani po vstupe do školky a ani do postieľok. V tom, v čom sa dieťa vyváľa na ihrisku, môže zaľahnúť do postele. A to im tam v blízkosti ihriska pobehujú aj venčiace sa psy (tak snáď sú majitelia poctiví a všetko zbierajú). V školách je to údajne podobne – deti sa neprezliekajú ani na telocvik. Lili to tu ale miluje – nikto ju nenúti v čase obeda spať a ani inak sa zdržovať v postielke. Nespí už od svojich 2 rokov a v českej škôlke jej to vadilo. Našla si tu nové kamarátky a anglické slovíčka sa na ňu lepia jedna radosť. Pepík sa chytil taktiež skvele. Ráno vždy plače, ale len čo sa vyparím, prestane a zapája sa do aktivít. Obaja si našli spoločnú kamarátku a Lili nad ním drží dohľad. Učiteľky sú vždy veselo naladené a krásne sa im venujú – učia sa s nimi slovíčka, každé ráno majú rozcvičku formou hry, spievajú, maľujú, tvoria a nedávno i kuchtili. Keď som Lili raz vyzdvihla zo škôlky, tak jej učiteľka dokonca pomáhala obliekať sa. To už som sa ale s ohľadom na to, že ich učím samostatnosti, obávala prehnanej starostlivosti. Lili ma ale uistila, že sa obliekajú samy, len v prípade odchodu za rodičmi sa to snažia učiteľky urýchliť. Po celom dni s malými deťmi sa im snáď ani nemôžem diviť 😀 Aklimatizácia im ide na výbornú. Nefalšovane by sa to z mojej strany dalo nazvať pocitom materinskej hrdosti 🙂