V dnešnej dobe je človek až priveľmi zvyknutý, že musí stále za všetko platiť. I keď by sa z mojich článkov mohlo zdať, že mám na mysli tvrdý postih v podobe zničeného duševného zdravia a nezmazateľných “fucking” hlbokých vrások na čele za to, že na som na svet priviedla dieťa, tentokrát je predmetom mojej úvahy finančný poplatok. Všadeprítomné poplatky z nás nepochybne urobili zdegenerované, zvykom ošľahané platiace bytosti, ktoré sa už radšej ani hlbšie nepídia po tom, za čo zase musia platiť a rovno zaplatia. Poznáte to? Štandardný účet za bývanie, elektriku, plyn, vodu – to sa samo nezaplatí. Práve sa mi vybavujú Pepove slová, že než sa ocitol v jednej domácnosti so mnou, nikdy nemal nedoplatky za vodu. Ooops. Chcete si vyraziť v lete na dovolenku? Krajiny žijúce z turizmu vás nepochybne stiahnu z kože. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

Tu v Hillsbore ma prekvapilo hneď niekoľko príjemných zistení. Pri jednom z našich prvých výletov po okolí mi hlava nebrala, ako je možné, že sa neplatí žiadny diaľničný poplatok. Ani mýto, ani diaľničná známka. A pritom sú cesty bez dier, panelových dosiek, ba naopak – v nadštandardnom stave. Kto zažil D1 pred Brnom, vie o čom hovorím 😀 Jazdiť tu, po takom koberčeku, je ozaj radosť. Na zastávke pri turisticky vyhľadávaných vodopádoch Silver Falls sa neplatilo žiadne vstupné a to dokonca ani za parkovné! Chápete to? Parkovné! Na tom ryžuje snáď každý. V Chorvátsku sme za prenájom dvoch čiar na zemi nechali nemalú čiastku a to opakovane pri každej atrakcii. V iných krajinách tomu nie je inak. Nikdy, ale ozaj nikdy, som nezažila parkovanie v zahraničí zdarma. Kto má inú skúsenosť, šťastný to človek. Budem ho uznávať ako božstvo, pre mňa je to totiž nadpozemsky nepredstaviteľné.

Musím ale uznať, že s malým poplatkom za parkovanie som sa tu už stretla. Zistenie, že sa jedná len o symbolickú cenu mi nešlo do hlavy a tak som pre istotu kúpila parkovací lístok hneď štyrikrát. No dajme tomu, že som sa nepohodla s mašinkou na platby a nezaregistrovala som, ktorým otvorom mi vypľula lístok. V tej chvíli som sa ako jeden známy otvor cítila ja. Dobrá správa je, že som predajom lístkov, ktoré boli naviac, zarobila deťom na lízatka. Aspoň som im na chvíľu zalepila neustále sa sťažujúce pusinky. “Mamíííí, mne je zima,” zaznelo z úst Lili, len čo vystrčila zadok z vyhriateho auta. “Ja chcéééém na ruky,” spustil junior hneď na to, čo musel použiť nohy. Čo som to písala na začiatku? Že to nebude článok o tvrdej dani za materstvo? 

Postupom času som ale pochopila, že tu existujú iné druhy poplatkov. Na oko nenápadné, žiaľ nevyhnutné. Nič nie je tak ružové, ako sa zdá. Chcete dieťa zapísať do škôlky alebo na krúžok? Mimo platby za školkovné zaplaťte nemalý registračný poplatok. Väčšinou sa jedná o cca 100 $ za každé dieťa. Kto má dnes detí viac, rozhodne si zaslúži miesto v mojej kategórii božstva, k nohám ktorej sa musím pokloniť. Necháte dieťa v škôlke o minútu dlhšie než je zatváračka? Alebo si dovolíte prísť o minútu skôr? Každá minúta je tu tvrdo chargovaná nad rámec ceny. Objednáte si jedlo cez dovoz? Ďalší nezmyselný poplatok naviac a poplatok za dovoz to není, jasný pane. Zdá sa, že pred nezmyselnými feečkami jednoducho nie je úniku. A to nikde na svete!

Ale nebuďte smutní. Ako je známe z jednej prefláknutej reklamy, všetko sa za poplatok kúpiť nedá. Sloboda je free. Tak si jej vážme a nikomu nedovoľme na ňu siahnuť. Peace.