Až příliš dlho sme odolávali bacilom. Asi preto si nakoniec povedali, že si nás podajú vo veľkom a zožerú zaživa. Ale súdiac podľa prázdnych regálov s detskými sirupmi v lekárňach, v tom evidentne nebudeme sami.

No, aby som tu dlho nebásnila o tom, že sme chorí, poviem vám trochu viac o našich prvých Vianociach v Amerike. Minulý rok sme sem dorazili tesne po Vianociach, takže sme si sviatočnú atmosféru vôbec nevychutnali. A Vianoce sú tu veľkou udalosťou. I keď „veľkou“ je slabé slovo, priam obrovskou. Baráky preplácané svetielkami tak, že vám to za tmy vypaľuje sietnicu v oku a nafukovací Grinch či Santa v životnej veľkosti všade, kam sa pozriete.

A keď sme pri tom Santa Clausovi – v jeden predvianočný víkend sme na ňho zahájili doslova hon. Po návšteve vianočných trhov s ručnými výrobkami (absencia vareného vínka, punču či pečených gaštanov mi pripomenula aké nenahraditeľné sú slovenské či české vianočné trhy) sme tam o chlp minuli Santu, ktorý sa tu mal fotiť s deťmi. Povedali sme si, že to len tak nenecháme. Šelmy sa tešili na Santu – tak ho dostanú 😊 V dobe internetu nebol problém zistiť, kde sa Santa nachádza a tak sme sa za ním vydali do miestneho obchoďáku. A tam ma skoro vyvrátilo. Fronta ako na banány a milý Santa si kasíroval za fotku 50 $. Ďakujem, o takto prepálené banány nemám záujem.

Nakoniec nás Santa milo prekvapil vo vianočnom vlaku, kde sme ho ani nečakali. A keď sa ho šelmy konečne dočkali, tak hádajte čo? Nič. Jedno veľké nič. Žiadny prejav radosti, žiaden pozdrav, žiadne iskričky v očiach. Santa ich vo výsledku vôbec nebral 😊

Čo ich ale bavilo, bol hon na vianočný stromček. Prvýkrát sme si šli urezať živý. Okrem hľadania nášho the best stromčeku, šelmy zažili i ďalšie vzrúšo. Dostali do ruky farebnú stužku a za úlohu mali nájsť identickú stužku v lese plnom stromčekov. Odmenou im bol candy cane, ktorý sa juniorovi úspešne v aute zlomil, len čo ho dostal do rúk. My sme boli na oplátku zas obdarovaný jeho neutíchajúcim revom po celú cestu domov.

Ale za to naše každoročné pečenie vianočných perníčkov dopadlo na výbornú. Až na to, že som tu ani za Boha nenašla v obchode perníkové korenie. Miesto toho na mňa z regálov číhali polotovary alebo už hotové vianočné cookies. V Amerike sa snáď nepečie či ako? Veď predsa i v Shrekovi majú príznačného vianočného „Perníčka.“ To mi chcú nahovoriť, že i on je prachsprostým masovým produktom z polotovaru? Od teraz sa na Shreka budem dívať úplne inak. Perníkové korenie som nakoniec splašila od známej, ktorá si ho nosí z českej domoviny. Budúci rok sa poučím.

Do Vianoc ostáva už len deň, tak sa snáď po tom chrípkovom skone dočkáme predčasného znovuzrodenia a užijeme si Štedrý deň, tak ako sa patrí. A pokiaľ ste na tom podobne, prajem vám to isté.

Merry Christmas 😊