O americkom stravovaní ste už asi počuli mnoho. Či už dobrého alebo naopak zamysleniahodného. Sama som na to, po našom presťahovaní do Oregonu, bola zvedavá.

Junk food reťazce sú rozťahané po celom svete. Na ich prítomnosti tu v USA nie je nič prekvapivé. Koniec koncov, toto je ich materská stanica – miesto, kde sa zrodili. 

I pohľad na šťastné deti s pusou narvanou presmaženými hranolkami sa úplne ztotožňoval so známymi scénkami z amerických filmov. Ale predsa len tu bolo niečo čo nám vo filmoch neukazovali. 

Z faktu, že deti v takomto stravovacom zariadení nesedia len príležitostne, mi bolo smutno. Netrúfam si povedať koľkokrát za týždeň absolvujú tento druh zobania jedla, no ich až priveľmi zaguľatené telíčka mi napovedali, že sa to deje až nezdravo často. Bohužiaľ ani rodinná atmosféra pri jedle sa mnohokrát neniesla v pozitívnom duchu. Mnohokrát sa pri tomto “rodinnom obede” rozliehala nervozita a stres zo strany rovnako tvarovaných rodičov. 

Obezita trápi podľa posledných prieskumov takmer 42% Američanov. A čo je najsmutnejšie, tiež 1 zo 6 amerických detí. Tieto čísla alarmujúco rastú. Poďme si podľa mojho skromného názoru “špióna v Oregone” povedať, čo je tomu príčinou:

1. V amerických domácnostiach sa moc nevarí, je to krajina polotovarov 

O tom, že maminky doma príliš nevaria, som už počula dosť. Deti tu prakticky vyrastajú na polotovaroch. Najpracnejšou úlohou v rámci tejto “prípravy jedla” je zatnúť zuby a poriadne rozdrápať obal jedla nachystaného k ohriatiu v mikrovlnke. Dá to pravdepodobne zabrať. Viem si predstaviť, že v prípade nepoddajného alobalu je niekedy nutné okrem rúk použiť aj silu zubov. 

Na druhej strane musím vyzvihnúť, že s príchodom leta sa začíná na záhradkách grilovacia sezóna. Steaky rozvoniavajú susedstvom zo všetkých strán. Američania sú v skutku grilmasteri. Nebyť všakovakých, už od pohľadu podivuhodných, pestrofarebných majonéz a dressingov, ktoré používajú pri každej príležitosti (áno, i také sushi vám s kľudným svedomím naservírujú pocákané touto ozdobou), bol by to vrchol tunajšieho zdravého stravovania. 

Na obranu miestnych kulinárskych schopností mi ale nedá nepodotknúť, že i ja nie som v žiadnom prípade geniálna kuchárka. Majonézy síce nepoužívam, ale… Ako by som to len nazvala? Moje pokrmy občas nemajú grády, sem tam im niečo chýba. Pepa, vie, že si kuchárku za ženu nebral. A keď na to občas pozabudne, nedokorenenou sekanou alebo na podrážku upečeným mäsom, mu to nedobrovoľne pripomeniem. Ale ako sa hovorí – snaha bola 😊 A rozhodne nad varením nehodlám zlomiť palicu.

2. Stravovanie v školských zariadeniach

Ako by som to len opísala… Spomínate si na to, keď ste ako dieťa v školskej jedálni frflali na to, že je k obedu zase šošovicový prívarok? Čo by som len dala za to, aby ho strkali pod nos v škole i mojim deťom. I keď sú obedy v školách za priaznivú cenu, výber z menu už tak slávny nie je. O varenom jedle sa človeku môže len zdať. V ponuke nájdete prevážne hot-dogy, pizzu a podobné pochutiny. Ale! Vždy obohatené o kus zeleniny a ovocia. Díky týmto zložkám sú tu skutočne presvedčení, že deťom servírujú vyváženú stravu.

To, že majú na obed len zhruba 20 minút a nedojedené jedlo vo veľkom končí v odpadkovom koši, je už iná rozprávka. O obrovskom plytvaní by som tu vedela napísať hotový román. Ale o tom som nechcela.

Je naivné si myslieť, že tak krátky čas na jedlo je pre ukecané 6 ročné dieťa, ktoré sa usadí k stolu so svojimi ešte ukecanejšími kamarátkami, dostatočná doba. U nás doma razíme pri jedle heslo: “Less talking, more eating!” V škole ale nad deťmi nikto stáť a pripomínať im to nebude. Preto deti často jedlo nestihnú dojesť.

K tomu, čo moje deti vložia do pusy som sa ale postavila čelom – balím im k obedu domácu stravu. Síce mi ho potvorky občas donesú domov ochudobnené len o pár zobancov, každopádne i tak mám z toho dobrý pocit. Či už je príčinou absencia času alebo trochu prepečejšie mäso, to už je vo hviezdách.  

3. Junk food stravovanie

Mňam mňam pokrmmi, ktoré (tentokrát bez srandy) OBČAS padnú fajn a skutočne si na nich človek môže i pochutnať, ste tu doslova obkľúčení. Pútavé reklamy na nastylované fresh jedlo bežia každých 15 minút v televízii a o dostatok predajní po pravej či ľavej strane takmer každej veľkej cesty či križovatky, tiež nie je núdze. Kto by neodolal. Stravovať sa takto je lacné a málo pracné. Áno, niekedy i my fast food navštívime. Väcsinou je to ale na cestách, keď je jedlo vonku jedinou variantou. A div sa svetu, iných možností než fast food, je tu vskutku len priveľmi málo. 

Ale kto chce, inú možnosť si predsa len nájde. Keď sa nám na výletoch ozve hladné brucho, pokukujeme samozrejme i po inej variante. Aj keď je výber veľmi skromný.

Možno sa pýtate, prečo tu vlastne zotrvávame, keď je to tu s jedlom tak neveselé. Odpoveď je prostá – stačí vystúpiť z komfortnej zóny, nepodľahnúť davovej psychóze a ísť v tomto smere proti prúdu. Nie každá nástraha je pripravená tak, že nás na 100% lapne do siete. Jedla v obchodoch je aj okrem polotovarov stále dosť. Kvalitné potraviny od malých farmárov nájdete neúrekom. Stačí si vybrať svoju cestu. Pretože zdravie našich detí človeku stojí za to, že?

Varechy do ruky a vareniu zdar!

Varíte doma radi?