„Kvôli čomu si sa divala na tablet?”

„Kvôli čomu si sa pri tom smiala?”

„Kvôli čomu ideme do tejto kabinky?”

„Kvôli čomu ideme k mori?” 

„Kvôli čomu Hawaii?” 

Lili a jej každodenná tsunami otázok ma pravidelne zaplavovala aj na dovolenke. Vyhnúť sa jej nebolo možné. Ani keby som sa vyškrabala na tú najvyššiu palmu na pláži. 

Ono by sa mohlo zdať, že moje drahé dieťa drží stráž nad tým, aby som si užívala dovolenku plnými dúškami a netrávila čas zbytočne na tablete či v skúšobnej kabinke v obchode. Ale skutočnosť je taká, že ju mnohé tieto aktivity nebavili alebo jej len nevyhovovali.

Tak napríklad dovča na Hawaii jej neprišla úplne vhod z dôvodu, že musela na týždeň opustiť svojho škrečka. Môj smiech pri pohľade na video v tablete ju v tej chvíli obťažoval. Je nad slnko jasné, že sa Lili musela kvôli nám obetovať a týždeň stráviť nedobrovoľne v raji na Zemi. Otravný to život.

„Mamíííííí, Pepík mi hodil piesok do očí!”

„Mamííí, Pepík mi vzal autíčko!”

„Mamííí, piesok na pláži ma páli!”

„Mamííí, podaj mi vodu!”

53-krát! To bol Lilin rekord v rámci oslovenia môjho božstva za jeden jediný deň. No, príliš ma, slečna, nešetrila. Väčšinou bonzovala na Pepíka, inokedy na všetko ostatné a sem-tam sa prostredníctvom svojej matky – podávača snažila uspokojiť svoje životné potreby. 

Pepík, ten sa spokojne hrával na najväčšom pieskovisku, aké kedy zažil a obľúbil si i bazén. Začína sa v ňom prejavovať pozitívny vzťah k vode. Ovšem len za podmienok, že voda je statická a teplá. A ešte nesmie vonku fučať. Do mora sme ho ani tento rok nedostali. Tak ďalší pokus zase za rok.

Moje drahé šelmy boli k zožratiu až večer po kúpeli, kedy si už tradične vychutnávali večernú rozprávku a opálené čelá im padali únavou do vankúša. 

Hawaii bol jedným z mojich splnených cestovateľských snov. Nepochybne sa jedná o “paradise of the Pacific” – motto zo suvenýru, ktorý som si tam ulovila. Ok, tak kúpila. Len tak si tam niečo uloviť a vyniesť mimo ostrov nemôžte. Na kokose alebo mušli by som i tak podobný slogan hľadala márne. Bolo to tam jedným slovom

s-k-v-e-l-é! 

A tak sa teraz pýtam ja:

„Kvôli čomu šelmy vstávali každý deň o šiestej ráno?”

„Kvôli čomu som musela už zrána riešiť ich konflikty s hračkami?”

„Kvôli čomu mi zase vysypali piesok na čerstvo vyprášenú osušku?”

„Kvôli čomu mi drahé šelmy solili pieskom jedlo na pláži?”

„Kvôli čomu sa mi zase na slnku urobil herpes cez pol huby?”

„Kvôli čomu sa mi kompletne ugriloval na slnku xicht?”

„Kvôli čomu som padala na hubu už o ôsmej večer (btw. padať na hubu s boľavým herpesom je nepríjemné a tak som radšej uprednostnila „čelovicu” po vzore šeliem pri večerníčku)?”

„Mamííííííííííííííííííííííííííííí!!!”