Šelmy disponujú jednou špeciálnou vlastnosťou. Tá sa naplno prejavuje až pri plánovaní a realizácii nejakého prekvapenia. Tušíte? Ak stále nie, ešte vám napoviem.

V deň Pepíkových tretích narodenín som chcela usporiadať oslavu. Pozvala som hostí, nakúpila občerstvenie a výzdobu, rezervovala miesto a v neposlednom rade upiekla tortu. Tú som si na základe skúseností z minulých rokov upiekla už deň vpred. Predsa len, honiť sa v deň narodenín so všetkým naraz, je stresujúce. A keďže som nechcela byť v závane stresujúcich situácií na nikoho doma “škaredá”, uprednostnila som efektívnejší time-management. Znie to rozumne, každopádne som sa vystavila jednému možnému riziku. Junior môže na tortu naraziť ešte pred oslavou. Schovala som ju preto do óbr americkej ľadničky až na samé dno. Následne som na ňu číhala ako jastrab a minimálne dvakrát sa mi podarilo Pepíkov útok skutočne odraziť. Naposledy to bolo vážne o chlp. Jeho malá ručička už držala madlo v ruke v snahe rozraziť dvere a naraziť na nejakú mlsnotu. Jeho bádateľský prieskum som mu včas zarazila a tak som sa mohla v kľude vybrať do susednej izby. Keď tu zrazu sa za mnou objavil Pepík:

“Mamííí a odkiaľ máš túto lentilku?” pýtal sa ma držiac v ruke predmet jeho otázky a s pusou zafarbenou od čokolády.

No to si robí prdel…Utekala som do ľadničky a hrôzou ju otvorila. Moje tušenie bolo správne. Pepík vzal farebnú tortu vyzdobenú lentilkami útokom. 

Už viete, akú vlastnosť mám na mysli? Je to tak – vždy dokonale naplánovanú sabotáž. 

Hoci sa mi prekvapenie s narodeninovou tortou nepodarilo, ešte bol v zálohe darček. Pepík bol ale jediný, ktorý o jeho obsahu nemal tušenie. Lili, malá detektívka, vedela o všetkom.

Chvíľu pred tým než mal junior možnosť praktikovať svoj narodeninový unboxing, sa ho Pepa opýtal:

“Tak čo si myslíš, že nájdeš v tej veľkej krabici?”

“Terénne auto,” zakričala Lili bez váhania. 

Mňa dnes určite už trafí. V snahe zachrániť situáciu, som položila Pepíkovi skákajúcemu radosťou z prekvapenia, ktoré ešte ani nevidel, otázku:

“A si si istý, že tam nie je korytnačka?” Ok, majster improvizácie zo mňa nebude, väčšia stupidita než korytnačka v krabici ma v ten moment nenapadala. 

Pepík nahajpovaný na off-road auto ma úplne ignoroval a rýchlo dokončil akt rozbaľovania.

Lili, malý záškodník číslo 2, mala v tomto okamžiku už druhý záznam v tabuľke sabotáží narodeninových prekvapení. Zhruba pred rokom sa s Pepou, ktorý odchádzal ráno do práce, lúčila vo dverách bytu so slovami:

“Tati, ale už naozaj bež, musíme ti s mamkou upiecť tú tortu.”

A aby toho nebolo málo, ich sabotérska akcia bola dokonale zavŕšená na druhý deň ráno. Malí záškodníci úplne ignorovali naše plány na dlhší spánok a do postele nám skočili prekvapivo už v skorých ranných hodinách. Ranná “kocovinka” umocnená predčasným vstávaním nás utvrdzovala v tom, že oslava narodenín to bola vskutku vydarená.

Happy Birthday, little buddy!